reklama

Nany a jej cesty...

Toto je voľne prerozprávané naše spoločné interview, ktoré malo podobu skôr kamarátskeho posedenia, kde sme si navzájom vymieňali skúsenosti a zážitky z ciest. U mňa to bolo najmä o Slovensku a u nej najmä o ľudoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Aj takto môže vyzerať RAJ...
Aj takto môže vyzerať RAJ... 

Nany Curzon ...Je to príjemné dievča, či skôr mladá žena a predsa vo svojom krátkom živote, 21 rokov, stihla nazbierať množstvo cestovateľských skúseností. Musím sa priznať, že jej trochu závidím. Môj najväčší cestovateľský sen si totiž ona užívala prakticky od narodenia. Aby som bol konkrétnejší, ide o Nový Zéland. Krajina mojich snov je jej domovskou krajinou. Po prvý krát od narodenia, keď ako trojmesačné bábätko odcestovala na Nový Zéland bola v Európe až ako študentka. Dostala sa na výmenný pobyt na školu do Viedne, tu spoznala i jedného milého Slováka, ktorý ju na konci pobytu pozval, aby sa pri najbližšej ceste zastavila. (nie nebol som to ja)Nany po skončení strednej školy (skončila novozélandskú verziu našich gymnázií) chvíľu pracovala, aby sa mohla vydať späť do Európy. Na kontinent a do krajín odkiaľ pochádza jej rodina.No nešla priamou cestou, akoby sa to dalo čakať, ale zvolila si pomalejšiu trasu. Loďou do Austrálie, ďalej to bola Indonézia, Nepál, India, Irán, Pakistan, Izrael a konečne bola v Európe, v krajine kde zanechal jej otec korene. Bola v Moldavsku. Krajine chudobnej, ustráchanej a napriek tomu sa tam našli srdečný ľudia. Na takých mala šťastie i ďalej keď sa túlala krížom cez celú Európu.„Ľudia ma zaujali vždy. Všade boli milí. Celou cestou som nestretla neprajníka, či človeka zo zlým srdcom.“ Hovorila vždy s úsmevom, ak sa niekto spýtal na dobrých, či zlých ľudí. Možno na to mal vplyv aj fakt, že nikde nepobudla tak dlho aby si ich znepriatelila. ;o)Jej cesta pokračovala do Rakúska odkiaľ pochádzajú rodičia, ktorí si jej otca adoptovali. Z Rakúska je to k nám len na skok a tak zavítala do Prievidze na pozvanie k bývalému spolužiakovi z Viedne. A vďaka tomu sme sa stretli.Na Slovensku pobudla pár mesiacov až kým v lete neodišla do Anglicka trochu si zarobiť, aby mala na cestu domov. V dobe keď sme spolu piekli tento rozhovor bola z Nového Zélandu preč už niečo viac ako dva roky. Všade sa cítila dobre, čo jej pobyt v cudzine uľahčovalo, no po dvoch rokoch by asi aj Vám začali trochu chýbať priatelia...Precestovala úžasné krajiny a v každej bytosti sa snažila najskôr objaviť to dobré. Zistila, že človek dokáže s cudzím komunikovať ľahšie, keď v ňom vidí jeho kladné vlastnosti. A ako povedala: „Čím jednoduchšieho človeka som stretla, tým viac dobra mu bolo vidno už v pohľade.“Na Slovenku sa jej páčil Slovenský raj a naše Tatry a čuduj sa svete takmer všetky mestá, ktoré navštívila. Asi to bolo spôsobené aj tým, že architektúra a história je citeľná takmer v každej dedinke, čo pri mladom veku jej domoviny je asi najväčšia zmena.Slovákov si obľúbila. Svedčí o tom i to, že za jedného z nás sa vydala, má s ním dieťa a žijú šťastne ako z rozprávky v čarovnej krajine - na Novom Zélande.Dúfam, že Vás moje rozprávanie veľmi neunavilo a ak ste to dočítali až sem, chcem sa Vám poďakovať, že som sa s vami mohol poďeliť o radosť, ktorú som prežíval pri každom rozprávaní s Nany.

Michal Vrták

Michal Vrták

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Je to pokus o samostatneho jedinca spoliehajúceho sa na nevyspytateľnosť života, ktorému chýba pohotový zmysel pre humor. Ale iní sa na ňom bavia dobre...;o))) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu